Skutočne hra pre každého?

Čas stráveny s rodinou si určite každý váži najviac. Avšak často sa, ako hráči stretávame s nepochopením naších rodinných príslušníkov, ako dokážeme tráviť hodiny a hodiny nad stolovými hrami. Preto nás vždy poteší keď sa na trhu objaví hra ktorá poteší ako zanietených hráčov, tak príležitostných hráčov, či dokonca aj úplných nováčikov. Hra Monolyth, ktorá vychádza pod taktovkou vydavateľstva Blackfire, takou hrou určite je. Čo však skrýva a do akej miery vie potešiť hráčov, ne-hráčov sa pozrieme v recenzii nižšie.

Hra na pevných základoch

Krabica Monolythu mi na fotkách pripadala väčšia. Povedal som si, keď som prvý krát chytil hru do rúk. Po otvorení som nebol nijako prekvapený. V krabici sa nachádzali pravidlá, plastové kocky rôznych farieb a tvarov z ktorých sa buduje Monolyth. V tesnom závese za dominantou hry, kockami, nájdeme v krabici kartónový rondel okolo ktorého sa umiestňujú kocky potrebné na budovanie. Priamo na rondel sa potom umiestňujú bodovacie žetóny. Ako posledné sa v krabici nachádzajú dosky (základne monolythu) hráčov a bodovacie karty. Kvalita komponentov je štandardná, potešia však farebné ilustrácie, ilustrovaná vnútorná strana veka a farebné, gravírované kocky. Takže možno skôr lepší priemer, ako „len“ priemer. Osobne na mňa spravili najväčší dojem gravírované kocky, ktoré sú hlavným hracím prvkom, a tak si dizajnéri nechali záležať. Každá kocka má na každej zo svojich strán vygravírovaný iný symbol. Síce sú plastové, ale sú ľahké a príjemné na dotyk.

Prvý kontakt s hrou a hernými mechanikami bol veľmi intuitívny. Pravidlá majú len štyri strany – v ktorých sa dočítate ako sa hra pripravuje, hraje, bodovanie a sólo variantu. Takže samotné herné mechaniky a priebeh hry je popísaný na, ani nie celej jednej strane. Príprava hry je rýchla a nezaberie viac ako vysvetlenie pravidiel. Do stredu stola sa umiestni rondel, okolo neho sa rozmiestni 13 kameňov a jeden kryštál. Na rondel sa umiestnia bodové žetóny úrovne, proroctiev a stavieb a karta stavby. Každý z hráčov si vyberie jednu z piatich základni pre svoj monolyth, a hra sa môže začať. Monolyth je mimochodom prvá a zatiaľ jediná hra pri ktorej ma baví viac odkladanie hry, ako príprava. Možno je to len mnou a robím to takto iba ja, ale pri odkladaní hry netriedim kocky späť podľa farieb a do samostatných vreciek. Kocky namiesto toho umiestnim na dno krabice ako tetris. Vlastne v tomto duchu sa nesie celá hra a herné mechaniky. O tom, ale viac nižšie.

Jednoduché, ale striktné pravidlá.

Ako som už vyššie načrtol, Monolyth nie je zložitá hra čo sa pravidiel týka. Avšak postaviť monolyth tak, aby spĺňal súčasne viac víťazných podmienok, priebežne ste mohli zberať víťazne body a nakoniec toto úsilie pretaviť do celkového víťazstva, už je úloha náročnejšia. Po rýchlej príprave sa hra môže začať. Každý z hráčov ma vo svojom ťahu na výber z dvoch možností. Umiestniť kameň a budovať tak monolyth, alebo „vyriecť proroctvo“ tým, že si z rondelu zoberie žetón s číselnou hodnotou ktorú si priloží k svojej základni monolythu. Po vykonaní jednej z týchto akcií sa hráčov ťah končí a následuje ďalší hráč.

Skutočne je to tak. Ťah hráča nie je nijako náročný, ale ponúka niekoľko strategických možností. Pri umiestňovaní kameňa do stavby, si hráč vyberie kameň z rondelu (môže zobrať hneď prvý, alebo až štvrtý v poradí) a umiestni kameň do stavby. Kameň nesmie pretŕčať von, a tiež musí byť umiestnený tak, aby sa pod jednou z jeho častí nenachádzal prázdny priestor. Správne umiestnenie kameňa ma na hru kľúčový dopad. Po umiestnení kameňa sa presunie kryštál na prázdne miesto na rondely, a na prázdne miesto kde bol kryštál sa umiestni nový kameň. Ten vyberie hráč náhodne z jednej kopy nepoužitých kameňov.

Výherne body získavate už počas hry. Napríklad za každé dokončené poschodie získa hráč body. Avšak nie všetci rovnaký počet. Ten kto dokončí poschodie ako prvý získa najvyšší počet bodov, posledný samozrejme najmenej. Ďalšou možnosťou získania bodov je splniť úlohu na karte stavby. Tá sa vyberá počas prípravy hry a na karte je vyobrazený pôdorys stavby. Ak sa hráčovy podarí postaviť stavbu podľa karty, získava ďalšie cenne body. Tu tiež platí pravidlo o poradí. Kto vybuduje stavbu ako prvý získava najvyšší počet bodov. Ako posledná možnosť získavania bodov je „vyrieknutie proroctva“. Tu si hráč zoberie žetón s ľubovoľnou hodnotou a priloží ho na jednu zo štyroch strán svojej základne. Bodová hodnota na strane proroctva je veľmi dôležitá pretože zobrazuje koľko kociek musí byť na danej stene v rovnakej farbe. Tieto kocky musia navzájom susediť a tvoriť tak ucelený celok. Hráč s najvyšším počtom bodov je samozrejme víťaz.

Dnes už sa stáva štandardom, že každá hra má svoj vlastný sólový režim. Monolyth nie je výnimkou, a tak som bol veľmi zvedavý ako môže sólo varianta fungovať. Až na pár obmedzení (pár, slovom štyri) sa hra, ani mechaniky, nijako nelíšia od hry viacerých hráčov, a funguje výborne. Záverečné bodovanie vám potom už len ukáže či ste majster Monolythu, alebo len pilný robotník.

V kruhu rodiny

Je sobota večer, a rodina prezerá nekonečný zoznam filmov, a seriálov na streamovacích službách. Po pol hodine to otca prestáva baviť, a opráši „staré dobré“ – Dostihy a sázky. Všetci prevrátia očami, a pátrajú po onom filme, a práve tu vzniká priestor pre Monolyth. Víkendové rodinné večery, stretnutia s priateľmi ne-hráčmi, oslava, alebo len bežný večer počas pracovného týždňa s partnerom. Pre mňa osobne adept, na rodinnú hru roka. Jednoduchá, prístupná a stále zábavná. Jedna herná partia nezaberie viac ako pol hodinu. Nám sa podarilo odohrať priemerne za dvadsať minút. Dokonca si dovolím tvrdiť, že by potešila aj zanieteného hráča. Ak by som však mal zhrnúť zopár negatív zmestilo by sa to do jednej vety. Aj napriek tomu, že hra má skvelú znovuhrateľnosť, môže na to v konečnom dôsledku doplatiť, a to najmä pri sólo hraní. Kedy sa rýchlo opakujúce, stále rovnaké kroky môžu stať nudné. Samozrejme sa dá vyhrať so stratégiou pri voľbe kameňa, alebo správneho načasovania vyrieknutia proroctva, ale to sa viac oplatí pri hre viacerých hráčov. Čo sa týka nejakej interakcie medzi hráčmi, tú by sme hľadali márne. Každý z hráčov si tak povediac stavia na vlastnom „pozemku“ a jediná interakcia dochádza, ak naším výberom kameňa ovplyvníme výber hráča po nás. Napriek týmto maličkým negatívom si myslím, že hra má čo ponúknuť. Určite sa hodí skôr do zbierky príležitostným hráčom, prípadne ako vstupná hra pre deti a ich rodičov. Sú hry ktoré si proste najviac užijete v kruhu rodiny, a nepotrebujete za každú cenu zvíťaziť. Za mňa je Monolyth podarená, rodinná hra, ktorá poteší ako deti, tak aj dospelých a minimálne, to môže byť spestrenie aj pre náročnejších hráčov.

Monolyth získává od Říše her ocenění:

Poděkování

Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Blackfire.

Hru můžete zakoupit přímo zde.