„Z klece na stůl“: Pavol Neruda a cesta OKTAGONu do světa deskových her

Pavol Neruda je spoluzakladatel organizace OKTAGON MMA – největší evropské ligy smíšených bojových umění, kterou v roce 2016 založil společně s Ondřejem Novotným. Pod jejich vedením se z OKTAGONu stala respektovaná sportovní značka, která si získala statisíce fanoušků (musím přiznat včetně mě) a pomohla přiblížit MMA širší veřejnosti. Pavol je známý svým kreativním přístupem k propagaci sportu a snahou hledat nové formy, jak MMA posouvat dál.

Jedním z jeho nedávným projektem je ale vstup do úplně jiného světa – světa deskových her. Po čtyřech letech vývoje, koncem roku 2023, světlo světa spatřila oficiální desková hra na motivy organizace OKTAGON. Hráči se v ní ujímají role MMA bojovníka, který se snaží propracovat z amatérské ligy až na vrchol a získat titul šampiona. Na své cestě čelí výzvám, zápasům, sázkám, kvízům a dalším zvratům. Zároveň musí dbát na zdraví, kondici i popularitu své postavy a vyrovnat se s překážkami, jako jsou zranění, shazování váhy nebo nemoc.

Tato netradiční „párty hra“ ze světa MMA přináší fanouškům zábavný, a přitom věrný pohled do zákulisí života profesionálního bojovníka. V následujícím rozhovoru Pavol Neruda přibližuje, jak hra vznikala, co obnáší propojit svět MMA a deskových her – a jaké další výzvy a plány má před sebou.

Jste známý především ve světě MMA – dovolte mi ale začít obecněji: jaký máte osobně vztah k deskovým hrám? Hrával jste společenské hry už od dětství, nebo je to pro vás relativně nová oblast, do níž jste pronikl až díky projektu OKTAGON hry?

Jasné, že som hrával stolové hry už od detstva – “Člověče, nezlob se”, “Dostihy a sázky”. “Monopoly” boli asi moje najobľúbenejšie. Myslím si, že stolové hry sú skvelá vec, ktorá spája ľudí v každom veku. Vždy ma to v tomto smere poteší. A verím, že je to dôležitá súčasť zábavy v tom nedigitálnom svete – aby sa ľudia viac hrávali stolové hry.

Kdy a jak vznikl nápad vytvořit deskovou hru na motivy organizace OKTAGON MMA? Pamatujete si na moment, kdy jste si řekl, že by fanoušci mohli zažít atmosféru bojového sportu i u hracího stolu? Co vás k tomu inspirovalo a jak reagovali lidé ve vašem okolí, když jste s tímto nápadem přišel?

Ako nás to napadlo… My sme vedeli, že chceme, aby bol OKTAGON prítomný aj mimo štadiónu a mimo toho jedného večera, keď je samotný turnaj. Chceme, aby ľudia mohli žiť naším brandom a tou OKTAGON zábavou aj vo svojich bežných životoch.

A práve stolová hra nás napadla z rovnakého dôvodu. Pamätám si, ako sme sa o tom bavili, a prišlo nám to ako skvelý nápad – že ľudia, ktorí majú radi OKTAGON, majú radi tie príbehy a bojovníkov, si to budú môcť doma zahrať.

Budú si môcť zahrať hru, ktorá je postavená tak, že človek zažije príbeh bojovníka. Má tam svoje vlastné postavy. Je to trochu vtipné, je to samozrejme akčné a dá sa tam aj stávkovať.

A je to jedna veľká zábava, postavená tak, aby to bavilo nielen toho, kto OKTAGON naozaj pozná, ale aj príbuzných v rodine alebo kamarátov, ktorí OKTAGON až tak nepoznajú.

Vývoj hry trval poměrně dlouho. Můžete popsat, jak probíhal proces tvorby této deskové hry od prvotního konceptu až po finální produkt? Podílel jste se osobně na herním designu, testování a ladění pravidel? A pracoval jste na hře s nějakým zkušeným týmem herních designérů nebo vydavatelů, či šlo spíše o váš interní projekt v rámci OKTAGONu?

Trval veľmi dlho. Myslím, že to bolo aj viac než jeden rok. Najprv sme hru nejak navrhli, vymysleli koncept a potom sme ju hrali. Hrali sme ju stále dookola, snažili sa pochopiť, kde má slabé miesta, kde sa hra zasekne alebo spomalí, kde trvá príliš dlho, alebo naopak príliš rýchlo. Kde ľudia nerozumejú tomu, čo sa v hre deje, a podobne.

Veľmi veľakrát sme tú hru hrali, kým sme ju celé vyladili. Ja by som povedal, že teraz je to už super produkt, ktorý je zrozumiteľný a jednoduchý. To bolo pre nás jedno veľké kritérium, pretože čím zložitejšiu hru človek spraví, tým menšia je šanca, že sa pri nej ľudia budú baviť.

Takže áno, trvalo nám to dlho. Ale po približne roku sme mali na svete vyladenú verziu – hoci, samozrejme, vždy je čo zlepšovať, ako to pri hrách býva.

Musím povedať, že nás to veľmi bavilo. Vymýšľanie charakterov a postavičiek bol zábavný proces a zapojili sme do toho celú firmu.

Nespolupracovali sme s nijakými hernými dizajnérmi, pretože sme žiadnych nepoznali a ani sme vlastne nevedeli, na koho by sme sa mohli obrátiť. A často bol aj problém v tom, že ľudia zvonku úplne nerozumeli nášmu športu. Keď mali nejaké nápady, boli nekompatibilné s tým, čo robíme.

Takže tá partia ľudí, ktorí milujú tento šport a poznajú ho cez OKTAGON, si povedala, že to dokážeme „ušiť“ pre nášho fanúšika dobre a zábavne.

Co bylo při vývoji hry nejtěžší? Překvapilo vás něco během tvorby deskové hry ve srovnání s organizováním MMA turnajů? Narazili jste na nějaké zásadní překážky – ať už vymýšlení mechanismů, vybalancování hry, nebo třeba v oblasti výroby – které bylo potřeba překonat?

Najťažšie bolo určite tempo hry – nastaviť ho tak, aby bolo správne. Na začiatku sa nám stávalo, že raz trvala hra 40 minút a inokedy päť hodín, a vôbec sme nerozumeli prečo. Tak sme menili dynamiku hry a postupne sme pochopili, že aj malá zmena môže mať veľký dopad na to, ako sa hra bude hrať.

Tento „fine tuning“ bol jedna z najväčších prekážok – aby mala hra tempo, pri ktorom si dvaja či traja ľudia zahrajú za hodinku, hodinku a pol, a nie za dve alebo viac hodín.

Ďalšia veľká výzva boli pravidlá. Spísať ich tak, aby boli zrozumiteľné a aby ľudia hrali hru rovnako. Aj keď sme si mysleli, že sú napísané jasne, ukázalo sa, že ľudia často hrali niektoré časti inak, ako sme zamýšľali. Niekedy si pravidlá upravili podľa seba, niektoré vynechali – a potom sa celá hra správala úplne inak. A opäť: buď bola príliš rýchla, alebo naopak príliš dlhá.

Snažili sme sa pravidlá urobiť čo najjednoduchšie, lebo vieme, že keď sa chce človek hrať, nechce čítať „knihu pravidiel“. No práve to bolo zaujímavé – pochopiť, prečo ľudia hrajú hru trochu inak, ako bolo napísané, a ako to ovplyvňuje celý zážitok.

Toto boli veci, ktoré sme museli vyladiť a ktoré nás pri vývoji hry možno aj najviac prekvapili.

Desková hra OKTAGON hráčům umožňuje „stát se bojovníkem“ a projít si cestu od amatéra až po šampiona. Jaké aspekty života MMA zápasníka jste chtěli v hře přenést na hráče nejvíce? Bylo vaším cílem co nejvěrněji simulovat realitu – jako tréninky, zranění, shazování váhy, taktiku – nebo jste chtěli spíše pobavit fanoušky zábavnými a odlehčenými momenty ze zákulisí?

Najväčšie bolo určite to, že sme chceli hráčom ukázať tú cestu. To, že človek začína ako amatér, ako „nikto“, a musí sa postupne prebojovať až do profesionálnej kariéry a medzi tých najlepších. To nám prišlo zaujímavé – aby si divák mohol túto cestu vyskúšať v zábavnej forme a uvedomiť si, čo všetko je za tým.

A práve hra to umožňuje: človek musí prejsť celou cestou bojovníka, ale na nej ho čakajú aj pády, drámy, vtipné momenty a rôzne situácie zo zákulisia.

Snažili sme sa byť čo najbližšie realite a tomu, čo bojovník naozaj zažíva, ale zároveň sme si hovorili, že na prvom mieste musí byť zábava.

Neméně zajímavé jsou i realistické karty jako zranění, nesplněná váha nebo třeba i kontroverzní steroidy. Hráč tak může během hry onemocnět nebo si přivodit zranění, což ovlivní jeho postup. Bylo pro vás důležité zahrnout i tyto stinné stránky sportu, aby hra působila autenticky? Nebáli jste se, že přílišná komplexnost odradí příležitostné hráče? Jak jste hledali rovnováhu mezi autentičností a zábavností?

Ako som už spomínal, kládli sme dôraz na jednoduchosť – aby hra hráča sama prirodzene prevádzala tým, čo sa v nej deje a aby sa v nej nemusel zložito orientovať.

Človek ide po políčkach, vstúpi na políčko „steroidy“, vezme si kartičku „steroidy“ a nejakým spôsobom ho to potrestá. Snažili sme sa to držať jednoduché a intuitívne.

Potom prichádza feedback od hráčov – ten nám vždy veľa ukáže. Vieme, že ak by bola hra príliš jednoduchá, možno by to nebavilo fanúšika OKTAGONu. Ak by bola príliš zložitá, odradilo by to jeho kamaráta, ktorý OKTAGON až tak nepozná.

Preto bolo pre nás veľmi dôležité nájsť balans medzi tým, aké komplexné budú pravidlá, aký zážitok a akú „cestu“ bojovníka hra ponúkne – vrátane nemocí, zranení a ďalších situácií.

Myslím si, že sme sa minimálne pokúsili maximálne nájsť ten správny balans tak, aby to bolo zábavné aj pre veľkého fanúšika športu, ktorý ten svet dobre pozná, aj pre „light“ fanúšika. A opakujem – pre nás bolo najdôležitejšie, aby sa pri tom človek bavil, aj keď OKTAGON úplne nepozná.

Jak na hotovou hru reagovali samotní zápasníci a lidé z MMA scény? Zkoušeli jste prototyp hry třeba s některými bojovníky, komentátory nebo partnery OKTAGONu? Pokud ano, jaké byly jejich první dojmy? Objevil se například někdo, kdo hru bere až příliš soutěživě – jako skutečný zápas – nebo naopak někdo, kdo ji komentoval s nadhledem a humorem? Kdo z bojovníků z vaší „stáje“ je největší fanda deskových her?

Hrali sme tú hru aj v rámci tímu, aj so zápasníkmi. Práve pri tých testoch sme ju hrali naozaj veľakrát. A často to bola taká zábava, že som sa nestretol s negatívnym komentárom. Aj ľudia, ktorí hovorili: „Ja nehrám hry, mňa to nebaví,“ po skončení povedali: „To som fakt nečakal. Bolo to nesmierne zábavné, úplne som sa bavil, aj keď normálne hry nehrávam.“ Alebo: „Nemám k tomu vzťah, som prekvapený, že ma to bavilo.“

Negatívny feedback bol iba v období, keď sme hru ešte ladili – že niečo trvá dlho, niečomu nerozumejú a podobne. Ale to sme odladili. A keď sme to potom hrali s tímom, bola to naozaj veľká zábava.

A musím povedať, že možno najviac sme sa nasmiali s Pavlíkom Toušom, rozhodcom OKTAGONu. S ním sme to hrali viackrát a vždy to bola obrovská zábava. Takže jeho by som určite označil minimálne za jedného z najväčších fanúšikov deskovej hry OKTAGON.

Hra je na trhu už několik měsíců – jaké ohlasy zatím přicházejí od fanoušků a hráčské komunity? Sledujete recenze nebo komentáře lidí, kteří si hru vyzkoušeli? Překvapilo vás něco z jejich zpětné vazby? A pokud to můžete prozradit – jak si hra vede z hlediska prodejů a celkového zájmu? Naplnila vaše očekávání?

Hra je na trhu niekoľko mesiacov – aké ohlasy prichádzajú od fanúšikov? Musím povedať, že veľmi dobré. Ľudia, ktorí ju hrávajú, nás často označujú na sociálnych sieťach, keď si ju doma zahrajú s rodinou alebo kamarátmi, a vidíme, že sa pri tom bavia.

Ako som už spomenul, občas mám pocit, že niektorí ľudia úplne nepochopili pravidlá – ale to beriem aj trochu na seba, možno sme ich mali napísať ešte jednoduchšie. Hrajú tú hru trošku inak, ako sme zamýšľali, ale nie je to vždy na škodu. Často sa dokonca bavia ešte viac.

Čo sa týka predaja – povedal by som, že by som bol rád, keby sa hra predávala rýchlejšie. Ale je to možno tým, že ľudia nie sú úplne zvyknutí na to, že OKTAGON dokáže vyrobiť kvalitnú stolovú hru. Chce to čas, aby pochopili a uverili, že náš produkt má kvalitu.

Už sme podobnú skúsenosť mali v minulosti. Napríklad pri OKTAGON Proteine – dali sme tam ten najkvalitnejší možný proteín, nech je to top produkt. Ale fanúšikovia nás nepoznajú ako značku športovej výživy. Pre nich sme predovšetkým organizácia turnajov. A hoci ten proteín bol v skutočnosti kvalitnejší ako veľa bežných produktov na trhu, ľudia nám v tejto oblasti jednoducho ešte neverili.

A podobne je to aj s hrou. Fanúšikovia potrebujú čas, aby nám dôverovali, že OKTAGON dokáže vyrobiť dobrú stolovú hru, ktorá ich bude baviť. Že to nie je len nejaký pokus „niečo im predať“ alebo urobiť upsell za každú cenu.

Takže spätná väzba je veľmi pozitívna, ľudia sa pri hre bavia, ale tempo predaja je aj o dôvere – a tá sa buduje postupne.

Plánujete do budoucna nějaké rozšíření nebo pokračování hry? Třeba nové karty s aktuálními bojovníky, úpravy pravidel podle zpětné vazby, nebo úplně novou hru z prostředí OKTAGONu? A neláká vás po této zkušenosti pustit se i do dalších herních či zábavních projektů – třeba digitální verze nebo videohry?

Áno, určite. Plánujeme update s novými bojovníkmi, novými regiónmi a uvažujeme aj nad tým, že by sme hru pripravili v nemeckej verzii, pretože v Nemecku je ten trh výrazne väčší.

Chceli by sme spraviť aj nejaký betatest, kde by sme ponúkli prvé budúce verzie hry, aby sme otestovali trh a podľa toho sa rozhodli, ako ďalej. Možné sú aj menšie úpravy pravidiel, ale zatiaľ je spätná väzba od ľudí taká, že pravidlá sú v poriadku, takže veľké zmeny momentálne nechystáme.

Pojďme se nyní podívat obecněji na samotný fenomén OKTAGON. Vaše organizace během několika let vyrostla z lokální scény až na mezinárodní úroveň a neustále přichází s novými nápady – ať už to byly reality show, velkolepé turnaje, otevřené bodování nebo netradiční projekty jako sběratelské karty a desková hra. Kde podle vás leží hranice toho, kam až lze značku OKTAGON posunout? Máte v hlavě nějaký další odvážný plán, kterým byste chtěl fanoušky překvapit?

No áno, my sme veľmi kreatívni a radi reinvestujeme naše peniaze do nových projektov, pretože vieme, že to posúva značku extrémne dopredu. Ale zároveň sme už aj veľa peňazí „spálili“ na rôznych projektoch a poučili sme sa, že to nejde robiť do nekonečna.

Snažíme sa teda nájsť balans medzi tým, ísť do odvážnych myšlienok, ale zároveň si ich dnes už oveľa viac preverujeme, než sa do nich pustíme. Stále sme však firma – a hlavne ja a Ondra – ktorá miluje kreativitu a nové nápady, a aj ľudí si vyberáme takých, ktorí sú kreatívni a open-minded. Stále nás baví prichádzať s niečím novým a posúvať to ďalej.

Vieme, že svet sa neustále vyvíja – nielen všeobecne, ale aj v oblasti športu a športovej zábavy. A keď nebudeme inovatívni, niekto iný nás predbehne. Preto sa snažíme stále posúvať dopredu.

A áno, pripravujeme jeden veľký odvážny plán – presne ako hovoríte. Máme pripravený super projekt, ktorý by mohol, ak bude úspešný, úplne zmeniť podľa mňa minimálne v Európe pohľad na MMA alebo ho významne inovovať.

OKTAGON vždy stavěl na emocích a silných příbězích – dlouho jste komunikovali motto „V každém z nás je bojovník“, které se hluboce zakořenilo mezi fanoušky. Nyní přicházíte s novým poselstvím „Face your fear“. Jak vy osobně vnímáte tuto proměnu filozofie značky? Je pro vás příběh – ať už v prezentaci zápasníků, deskové hře, nebo podnikání – stále klíčovým nástrojem, jak oslovit lidi? Jinak řečeno: potřebujeme jako publikum i jako jednotlivci silné příběhy, abychom se dokázali spojit s tím, co děláme a čemu věříme?

Áno, naše pôvodné motto bolo „V každom z nás je bojovník“ a myslím si, že prechod na „Face Your Fear“ je vlastne len prirodzené vylepšenie toho predchádzajúceho posolstva.

„Face Your Fear“ – teda „čel svojmu strachu“ – je podľa mňa dokonalá paralela k tomu, čo naši bojovníci dokážu dať fanúšikom. Je to to, čo OKTAGON prináša spoločnosti a čím môže pozitívne ovplyvniť tisíce ľudí.

Keď bojovník nastupuje do klietky, musí čeliť obrovskému strachu. Nielen z toho, že má podať športový výkon, na ktorý sa pripravoval tri – štyri mesiace, ale aj z toho, že zápasí pred desaťtisícmi divákov v hale, pred kamerami a ešte je to aj fyzicky extrémne náročné. Je to ultimátny tlak. A práve to je veľmi inšpirujúce – že dokáže tomu všetkému čeliť.

A my chceme v slogane vyzdvihnúť práve tento moment – „Face Your Fear“. Aby si na to ľudia spomenuli v bežných, každodenných situáciách. Či už majú v práci povedať niečo nepríjemné kolegovi alebo šéfovi, alebo doma riešiť niečo, čo odkladajú, alebo ich čaká nejaká životná výzva.

Chceme, aby im toto heslo – a inšpirácia našich bojovníkov – pomohli. Aby si uvedomili, že keď dokáže strachu čeliť profesionálny bojovník v klietke, tak to dokážeme aj my vo svojich životoch.

Vy sám jste si na cestě s Oktagonem prošel obdobím, kdy MMA bylo pro většinu lidí okrajovou záležitostí. Dnes organizujete turnaje pro desetitisíce diváků a oslovujete miliony lidí po celé Evropě. Když se ohlédnete zpět – který okamžik nebo rozhodnutí ve vás nejvíc rezonuje jako „tohle se povedlo“? A naopak – co bylo momentem, kdy jste musel zásadně přehodnotit své uvažování nebo přístup, protože okolnosti vás k tomu nepřímo donutily?

Áno, ja som ten vývoj naozaj zažil celý – od doby, keď bolo MMA pre väčšinu ľudí okrajová záležitosť, až po dnešok. A nielen MMA samotné bolo kedysi úplne neznáme, ale aj keď sme začínali s OKTAGONom a vysielali prvé turnaje a reality show v televízii, bolo to veľmi „primitívne“.

Pamätám si, ako som chodil s jedným kameramanom, niekedy dokonca s malými kamerami, a sami sme jazdili autom po celom Česku, Slovensku a Poľsku a snažili sa natočiť nejaký zaujímavý televízny obsah. A dnes sme tu – vypredávame najväčšie štadióny v Nemecku a haly po celom Česku, Slovensku, Nemecku, a dokonca sme organizovali turnaj aj v Anglicku. Je to neuveriteľný posun.

Náš posledný turnaj bol dokonca na free-to-air televízii RTL v Nemecku – prvýkrát v histórii sa tam vysielalo MMA v takomto formáte. Keď si to človek porovná s tým, ako sme začínali, je to až neuveriteľné.

Ktorý moment vo mne najviac rezonuje ako „toto sa podarilo“? Tých úspechov bolo veľa. Určite reality show OKTAGON Výzva, samotná expanzia do Nemecka – to bol obrovský krok, ktorý sa naozaj podaril.

A naopak, moment, keď sme museli zásadne prehodnotiť naše uvažovanie a prístup, bola expanzia do Anglicka. Tam sme si naozaj siahli na krízové dno. Museli sme veľa vecí prehodnotiť, veľa ľudí v tíme vymeniť alebo s nimi rozviazať spoluprácu. Stálo nás to obrovské množstvo peňazí, duševnej energie a tímovej energie. To bol veľmi silný moment, ktorý sme museli prekonať. A úprimne, trvalo to možno rok, možno dva-tri, kým sme sa z toho úplne dostali. Ale bola to dôležitá lekcia.

Když zrovna neorganizujete turnaje nebo nepracujete na nových projektech, jak nejraději trávíte volný čas? Najdete si někdy čas zahrát si deskovou hru jen tak pro radost s rodinou nebo přáteli? A co vám osobně nejvíce pomáhá „vypnout“ a načerpat energii v tak dynamickém a náročném prostředí, jako je sportovní byznys?

Stolové hry hrám, hlavne keď som na chate alebo na výletoch, tam ma to veľmi baví.

A čo mi najviac pomáha vypnúť… asi šport. Keď idem behať alebo cvičiť. Alebo keď sa náhodou ocitnem niekde na nejakej lodi – keď sa ide na plavbu v Chorvátsku alebo niekde v Karibiku. Nestáva sa to často, ale občas sa podarí, že ma zoberie nejaký kamarát alebo kamarátka – a tam dokážem vypnúť úplne najviac.

Alebo potom lietanie. Mám malé lietadlo a lietam na ňom aj pracovné cesty, ale vždy keď letím, tak je to pre mňa obrovský pokoj. Hore je jednoducho neuveriteľné ticho a kľud.

Na závěr – co byste vzkázal fanouškům? Ať už těm, kteří Oktagon sledují od začátku, nebo třeba lidem ze světa deskových her, kteří o MMA zatím jen slyšeli. Proč by podle vás mohla právě kombinace bojových sportů a her stát za jejich pozornost? A věříte, že i hraní může v každém z nás probudit něco z toho pomyslného „vnitřního bojovníka“?

Odkázal by som fanúšikom, nech sa pri tom jednoducho zabavia – je to niečo iné, svieže, zábavné, vtipné a zároveň veľmi ľahko hrateľné. Môžu si tak vyskúšať trochu netradičnú formu stolovej hry.

A možno to v nich aj trochu prebudí toho „vnútorného bojovníka“, pretože sa cez hru dostanú do príbehov a situácií, ktoré skutočný bojovník zažíva – od prípravy na zápas až po celú cestu kariérou, od amatéra až po profesionála, prípadne až po šampiona.

Je to vzrušujúci príbeh, ktorý môžu cez stolovú hru prežiť na vlastnej koži.

Na závěr bych rád Pavlu Nerudovi upřímně poděkoval za otevřenost, čas a ochotu sdílet nejen zákulisí vzniku deskové hry OKTAGON, ale i svůj pohled na kreativitu, příběhy a odvahu hledat nové cesty. Rozhovor ukazuje, že ať už jde o MMA, podnikání nebo společenské hry, klíčové jsou emoce, vášeň a chuť posouvat věci dál. Děkuji za inspirativní povídání a přeji hodně úspěchů nejen OKTAGONu jako sportovní značce, ale i všem dalším projektům, které fanouškům přinesou nové zážitky, jak u klece i u herního stolu.